Kto učí koho?

Autor: Silvia Benova | 8.2.2016 o 22:54 | (upravené 9.2.2016 o 10:24) Karma článku: 4,01 | Prečítané:  777x

Pred niekoľkými dňami som navštívila jednu nemenovanú súkromnú školu, aby som práve prváčikom pomohla porozmýšlať nad rozdielmi medzi 1€urom a 1¢entom.    

V našom školstve sa to volá finančná gramotnosť detí, ktorú majú základné školy v osnovách, ale nikto nevie, ako sa má vlastne vyučovať. Pred mojou návštevou školy som si pozrela rôzne osnovy, kde mali všeliaké školy vo finančnej gramotnosti detí napríklad “úspory – pri úmyvaní zubov zatvárajte kohútik”. Nemyslím si, že je to dostatočné riešenie a vzdelávanie detí o financiách, peniazoch alebo ako v tomto prípade o sporení.

 

V kurzoch be-nova sa deti nielen naučia inovatívne rozmýšlať o financiách, ktoré sme my deti komunizmu, pionieri a iskričky nemali, ale aj vlastným rozumom spoznajú v ranom veku hodnoty a informácie, ktoré sme museli častokrát pracne a na vlastných chybách vyhľadavať a učíť sa.

 

Začala som tak zľahka otázkou, či by sa deti rady zahrali na obchod – predávajúci a kupujúci. “Áno, áno.” Deti sa rady hrajú na obchod. Tak sa pýtam detí, čo by rady predávali alebo kupovali a väčšina odpovedala, že hračky, alebo sladkosti. Odpoveď jedného chlapca v skupinke ma však zaujala o dačo viac. “A ty, čo by si chcel kupovať?” Chlapec pohotovo zareagoval, že on, keby mal peniaze, tak by kupoval trblietky. Niečo čo sa trbliece, niečo lesklé. “To je zaujímavé, čo také trblietavé by si rád mal?” V domnienke, že povie nejake lesklé autíčko alebo lietadielko ma prekvapil svojou odpoveďou: “Kupoval by som diamanty, lebo keby som už mal diamanty, tak už by som bol bohatý a nemusel by som už nič robiť.”

 

Veľmi ma to pobavilo, že práve takúto odpoveď vám dá 6 ročné dieťa bez akéhokoľvek rozmýšľania alebo vedomostiach o práci, drine alebo vôbec o diamantoch.

 

Práve tu sa začalo moje dobrodružné objavovanie a výučba detí o hodnote peňazí. Aby samy začali rozmyšľať, prečo chcú vlastne byť bohatými, aké úsilie stojí za získaním peňazí a akými spôsobmi môžeme peniaze používať.

 

Ale tak isto učili deti mňa. Bola som pripravená, že to nebude asi ako príbehy mojej babky o šetrnosti počas druhej svetovej vojny alebo rozhovory s mojou mamou za komunizmu. Ale úsmevné a dobrodružné rozhovory plné kreativity a inovatívnosti v ľuďoch, ktorí sú “skrytí” v telách 6 ročných detí.

 

Jeden z takýchto náučných rozhovorov práve začal, keď som deťom ukazovala aké mince na Slovensku máme. Mince sú rozne: malé, väčšie a veliké, sú červenkasté, žlté a dvojfarebné, sú ľahunké a s rastúcou hodnotou ťahšie. Deti si peniaze chytali, poťažkávali, organizovali od najväčšej po najmenšiu a dohadovali, ktorá z nich má akú hodnotu.

 

Pri ukázaní na tú najmalinkatejšiu mincu - 1¢ent - sa ma jedno dieťa spýtalo: “A čo si kúpim za jeden cent?” “No tá minca je naozaj malá a preto aj jej hodnota je malá, takže za jeden cent si možeš kúpiť jedno zrnko ryže”. Dieťa uspokojivo prikývlo. Pokračovali sme vo výučbe a ukazovala som ďalej deťom 2¢entovku. Zrazu zasa to isté dieťa vykrýklo podobnú otázku: “A čo si kúpim za 2¢enty?”. “No tak ako vidiš ani tá dvojcentovka nie je o veľa väčšia ako jednocentovka. Takže za 2¢enty si môžeš kúpiť teraz dve zrnká ryže.” Dieťa už trošku skeptické na mňa neveriacky pozrelo, ale prijalo moju odpoveď bez ďalších otázok. Pokračovali sme s 5¢entovkov. A to už dieťa nevydržalo a žalostne dodalo: “Tak dúfam, že za 5¢entov si už konečne budem môcť kúpiť nejakú sladkosť, lebo ja ryžu moc nemám rád.”

 

Poučenie v časti - kto učí koho? - je: “Vždy používať moderné príklady s modernými deťmi”

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?